Koronavírus ako čas zastaviť sa alebo každá minca má dve strany

Do týždňa by som mala v Bratislave porodiť tretie dievčatko a napriek súčasnej situácii sa cítim veľmi pokojne. Možno je to tehotenskými hormónmi, možno iným spôsobom myslenia, možno oboje. Verím však, že pri zodpovednom a disciplinovanom prístupe každého z nás pandémia rýchlo prehrmí.

Ako vnímam koronavírus ja? Samozrejme, nie každý sa stotožní s mojim názorom a je to úplne v poriadku, keďže každý nazeráme na svet zo svojho uhla pohľadu a hodnotíme veci a situácie podľa vlastných životných skúseností a filozofie. Nie je možné, aby na svete existovala len jediná „pravda“, jediný „správny“ názor. Dôležitý je však rešpekt voči názorom a pravde iných. Tolerancia a porozumenie voči iným ľuďom a ich postojom a správaniu. Preto verím, že sa nikoho nedotknem svojím vnímaním tejto situácie, hoci si uvedomujem, že je to veľmi citlivá téma a vyvoláva silné emócie. Je to jednoducho len môj pohľad a ak sa vďaka nemu niekomu čo len trochu uľaví v tomto emočne vypätom období, malo to zmysel. Racionálnu a praktickú stránku pandémie rozoberám v druhej časti tohto príspevku.

Podľa môjho osobného presvedčenia sa nič v živote nedeje náhodou a tiež neverím, že nám niekto alebo niečo chce zámerne ubližovať. Každá minca má dve strany. Nič nie je čierno-biele. Rovnako táto situácia nemusí byť vnímaná len negatívne, ale dajú sa na nej nájsť aj pozitíva. Je to podobné ako pri akejkoľvek inej chorobe. Niekto ju môže vnímať ako trest a ani netuší, za čo. Ja vnímam každú chorobu ako dar – možnosť zamyslieť sa, čo mi chce povedať a čo robím v živote nesprávne, že musela prísť, aby mi to ukázala a prinútila ma zastaviť sa a prehodnotiť svoje priority. Je to taký varovný signál a keď ho budem ignorovať, príde ďalší impulz vo forme ťažšieho ochorenia, zranenia, úrazu, nehody či náročnej životnej situácie. Verím tomu, že príroda / vesmír / Boh je neuveriteľne múdra a vždy nás vedie tam, kam máme ísť a prihovára sa k nám, keď zídeme z cesty.

POSLEDNÉ TÝŽDNE ČI MESIACE BOLI PRE MNOHO ĽUDÍ VYČERPÁVAJÚCE

Neviem ako vy, ale ja som posledné mesiace vnímala okolo seba neskutočné množstvo vyčerpaných zničených ľudí so zlou náladou, zacyklenými myšlienkami, úzkosťami, neustálym naháňaním sa, nepokojom, strachmi… Táto zima bola veľmi mierna a svojím spôsobom nás „neprinútila“ správať sa v súlade s týmto ročným obdobím, t.j. oddychovať a veľa spať, načerpať sily na ďalšiu sezónu, stiahnuť sa do seba a byť viac v ústraní sám so sebou, prehodnotiť svoje priority a ciele, zamyslieť sa nad sebou…

Namiesto toho sa ľudia neustále naháňali, vyčerpávali, veľa pracovali, bičovali sa negatívnymi myšlienkami a emóciami, následne sa ako kompenzáciu odmeňovali rôznymi pôžitkami vo forme jedla, pitia, bujarej spoločenskej zábavy alebo zábavy prostredníctvom televízie, médií, zábavných centier, obchodných domov apod. Málokto sa zamýšľal nad tým, aký dopad má toto správanie na ich zdravie, fyzické aj psychické.

Nerešpektovanie prírody a jej cyklov sa vždy obráti proti nám. Navyše príroda má svoje zbrane ako sa brániť a vyčistiť, keď je toho na ňu priveľa. V poslednom období sme svedkami čoraz častejších prírodných katastrof a bude ich pribúdať. Príroda dvíha varovný prst a je múdre neignorovať to. Nie je možné viesť donekonečna konzumný pohodlný egoistický a neekologický spôsob života plný chémie v prírode aj strave.

Ja to vnímam tak, že táto pandémia nás má konečne spomaliť, zastaviť, zamyslieť sa nad svojím životom a prehodnotiť svoje priority. Verím, že aspoň časť ľudí sa zobudí a uvedomí si, aké dôležité je žiť v súlade s prírodou. Starať sa o seba, svoje zdravie, telesné aj duševné. Upratať si svoje telo, dušu, vzťahy aj myseľ. Konečne je na to dostatok čas, ktorý pri každodennom zhone chýba.

Hoci to tak nevyzerá, odporúčanie ostávať doma je to najlepšie, čo sa nám mohlo stať. Chápem, že všetko má aj svoje finančné dôsledky a vôbec nechcem zľahčovať situáciu. Ale keď nie je možné zmeniť situáciu ani z nej odísť, existuje len jediná možnosť – zmeniť svoj postoj k tejto situácii. Nikomu nepomôže umárať sa v depresii a cykliť v negatívnych myšlienkach a už vôbec to neprospieva imunite, ktorá je teraz taká podstatná. Nie je umenie sťažovať sa a obviňovať celý svet za svoj život, ale pochopiť, prečo sa situácia udiala a poučiť sa z nej. Je to šanca na zmenu, možnosť stať sa lepšou verziou samého seba.

KĽÚČOM K VNÚTORNÉMU POKOJU JE ZMENA POSTOJA

Zmeniť postoj k situácii je z môjho pohľadu práve o hľadaní dôvodu, prečo sa mi určitá situácia deje, čo mi chce povedať a čo pozitívneho si z nej môžem zobrať. V tomto prípade to vnímam ako možnosť zastaviť sa, spomaliť, načerpať sily, tráviť veľa času so svojou najbližšou rodinou, venovať sa deťom, manželovi a sama sebe, starať sa o svoje a ich zdravie, veľa spať a oddychovať, kvalitne jesť, cvičiť, zaoberať sa svojimi emóciami a myšlienkami a pracovať s nimi/sama so sebou. Nie som rušená vplyvmi okolia, rôznymi impulzmi „tam vonku“ (reklama, informácie, iní ľudia, média…) ani v kolotoči nekonečného zoznamu pracovných, domácich, rodinných či osobných povinností a úloh.

Chápem však, že množstvo ľudí zažíva paniku a silné negatívne emócie. Prišiel úplne nový vírus a strach z neznámeho máme v sebe zakódovaný od narodenia. Navyše tu hrá svoju rolu aj strata kontroly a pocit bezmocnosti ako prejav nedôvery v život a v to, že všetko je tak, ako má byť. Bezmocnosť z toho, ako sa ubrániť voči niečomu smrteľne nebezpečnému, čo nie je vidno, je potenciálne všade okolo nás a neexistuje na to liek. Chýba tam tá istota, na ktorú sme si za posledné obdobie bez vojen a vážnych problémov zvykli.

Kľúčový aspekt tu zohráva aj zodpovednosť. Mnoho ľudí si zvyklo odovzdať zodpovednosť za svoj život a zdravie do rúk doktorom či iným autoritám, výmenou za pohodlný pôžitkársky život, v ktorom sa môžu prejedať nezdravým jedlom, popíjať alkohol a rôzne stimulanty, vyčerpávať sa neúmernou prácou, neustále sa nechať zabávať, ponocovať, necvičiť, neriešiť svoje vzťahy, emócie, myseľ a radšej sa občas posťažovať na život alebo svoju frustráciu zajesť, zapiť, vyvŕšiť krikom na iného…

A v prípade zdravotných problémov sa obrátiť na doktorov a požadovať zázračnú pilulku, ktorá ich zbaví všetkých problémov. A keď ju nedostanú alebo im nepomôže, hnevať sa a nadávať na systém a neschopnosť lekárov. Namiesto toho, aby sa človek zamyslel sám nad sebou a čo môže vo svojom živote zmeniť on sám, aby mu bolo lepšie. Nikto a nič za nás nevyrieši naše problémy, ani tie zdravotné. Je potrebné prevziať zodpovednosť za svoj život, za svoje zdravie a snažiť sa byť každý deň lepším človekom.

Na celej situácii preto vnímam ako najväčšie pozitívum práve to zastavenie sa, prehodnotenie priorít, rešpekt voči životu a prírode a presun záujmu ľudí od konzumu, pohodlnosti a práce k svojmu zdraviu, rodine a prevzatiu zodpovednosti. Množstvo ľudí si momentálne aktívne vyhľadáva informácie o zlepšení zdravia a imunity kvalitnou výživnou stravou, dostatočným oddychom a spánkom, cvičením, pobytom v prírode, prácou s emóciami, vzťahmi a myšlienkami a mnohými ďalšími spôsobmi. Zamýšľa sa nad sebou, mení priority a trávi čas so svojou rodinou. A to vnímam ako obrovské pozitívum do budúcnosti – väčšia šanca mať zdravšiu populáciu ohľaduplnejšiu k prírode.

ZVLÁDNEME TO A BUDEME EŠTE SILNEJŠÍ

Hoci táto kríza bude mať veľké finančné dôsledky, zvládneme ju rovnako ako tie predošlé, pretože v konečnom dôsledku nie sú dôležité peniaze, ale život ako taký. Financie ani majetok si so sebou do hrobu nevezmeme a situácie ako táto zvyknú ľudí primäť ešte viac sa zomknúť a vzájomne si pomôcť, a to aj finančne. Zastavenie sveta na pár týždňov vrátane dopravy má síce negatívne finančné následky, ale pre prírodu sú naopak veľmi pozitívne. A týmto smerom sa uberajú ďalšie moje úvahy o zmysle a dôvode tejto mimoriadnej situácie. Každý nech si z toho vezme, čo s ním súznie.

Verím, že táto pandémia nás ako ľudstvo posilní a povedie k lepšiemu svetu, kde sa ľudia budú viac zaujímať o prírodu, o svoje zdravie a prevezmú zodpovednosť sami za seba a svoje správanie. Je to len jeden z ďalších varovných prstov, ktoré nám príroda posiela a keď ho odignorujeme, príde ďalší a väčší, aby sme si ho viac uvedomili. Dúfam však, že to nebude potrebné. Preto želám všetkým ľuďom, aby si zachovali svoj vnútorný pokoj a nepodliehali panike, zmenili svoj postoj k situácii, snažili sa z nej získať to pozitívne a vnímali ju ako šancu na zmenu.

PRAKTICKÁ STRÁNKA VECI

A teraz niečo aj k racionálnej stránke tejto pandémie. Určite sa jedná o mimoriadnu situáciu vyžadujúcu mimoriadne opatrenia a zodpovedný disciplinovaný prístup každého jedného obyvateľa. V hre je mnoho životov, najmä starých a oslabených ľudí, a na to by mal myslieť každý človek, aj ten mladý so silnou imunitou, ktorý vírus ľahko prekoná. Nie je to čas hrať sa na hrdinov alebo sa správať bezohľadne. Na prvom mieste je rešpekt a úcta voči starším a oslabeným ľuďom.

Na druhej strane, nemá zmysel prepadať panike! Vykupovať obchody s potravinami, liekmi a rúškami a vytvárať zásoby na pol roka. Zároveň tak pripraviť o rúška ľudí, ktorí ich naozaj potrebujú (napr. pre domovy dôchodcov) a nie je možné ich zohnať, lebo ich vykúpili mladí ľudia so silnou imunitou, aby mohli naďalej chodiť po vonku a nedodržiavať dôrazné odporúčanie zostať doma. Doma väčšinou žiadne rúško nie je potrebné,no nie? Nosiť ich majú ľudia s príznakmi alebo zdravotníci, ktorí sú v kontakte s chorými alebo starými ľuďmi, prípadne zdraví ľudia, ale len v nevyhnutných prípadoch, kedy je naozaj nutné opustiť domov a ísť medzi ľudí.

Fakty sú totiž nasledovné:

• vírus je veľmi nákazlivý, a preto veľmi rýchlo šíriteľný;
• u väčšiny ľudí má mierny priebeh alebo je dokonca často bezpríznakový, najmä u detí;
• ťažký priebeh je takmer výlučne len u rizikových skupín (ľudia nad 60 rokov, onkologickí pacienti, cukrovkári, ľudia s vysokým krvným tlakom a srdcovo-cievnymi problémami alebo dýchacími problémami ako astmatici);
• pokiaľ nebudeme rešpektovať opatrenia zamedzujúce rýchlemu šíreniu ochorenia (najmä OSTAŤ DOMA a s nikým sa nestretávať vrátane rodiny), množstvo chorých bude veľmi rýchlo narastať a nemocnice nebudú stíhať zabezpečovať dostatočnú zdravotnú starostlivosť všetkým pacientom vo vážnom stave – tak, ako sa to stalo v Taliansku, kde lekári rozhodujú o tom, koho odpoja z dýchacieho prístroja a koho pripoja a tento boj vyhrávajú mladší ľudia…

Preto je tak dôležité zabezpečiť, aby sa počet chorých nezvyšoval neúmerne rýchlo a rozložil sa v čase tak, aby zdravotný systém stíhal. Nie je totiž otázkou, či sa koronavírus rozšíri (to s najväčšou pravdepodobnosťou áno), ale ako rýchlo alebo pomaly sa bude šíriť, čím získame čas na primeranú zdravotnú starostlivosť pre chorých s ťažkým priebehom. A zároveň postupne získame imunitu voči tomuto ochoreniu do budúcna. A toto rozloženie v čase dokáže ovplyvniť každý jeden z nás svojim zodpovedným prístupom pri dodržiavaní domácej izolácie.

Z týchto faktov je teda zrejmé, že pre väčšinu ľudí nie je dôvod k panike! Stačí dodržiavať jednoduché pravidlá a vírus odíde tak rýchlo ako aj prišiel. Najdôležitejšie zo všetkého je ostať doma, najmä nebyť v kontakte so svojimi starými rodičmi (okrem nutných nákupov pre nich či inej pomoci s minimálnym telesným kontaktom a minimálnou dobou) či inými oslabenými ľuďmi. A tento čas využiť namiesto hystérie, strachov a negatívnych myšlienok na zmysluplnejšie aktivity. Dokonca často oveľa zmysluplnejšie než bola väčšina aktivít pred príchodom vírusu. Želám nám všetkým vnútorný pokoj, pevné zdravie a vieru v lepší „nový svet“.