Je sobota 21. marca 2020 a ja ráno o 8:50 nasadám do auta aj s manželom a dvoma dcérkami. Od ôsmej cítim pravidelné sťahy. Nie sú bolestivé, ale nedajú sa ignorovať. Stihla som ešte nachystať obed pre rodinu a vyrážame. Deti sme chceli po ceste doniesť k mojej mamine, ale keďže intervaly sa mi v rámci 15-minútovej jazdy skrátili zo 4 na 2 minúty, namierili sme si to priamo do pôrodnice. A dobre sme urobili. To bolo prvýkrát, čo som manželovi vravela, aby zrýchlil a baby sa tešili, že v aute „letíme“:) Cítila som vzrušenie a radosť, že už to prišlo. Ale aj mierny stres, či to stihneme.
Po registrácii na centrálnom príjme na Antolskej ma poslali do pôrodnice, kde ma ihneď prehliadli a kričali „rýchlo pripravte pôrodný box, rodíme!“. Ľahla som si na kreslo, no musela som chvíľku čakať, kým všetko nachystajú. To sa im ľahko povie čakať, keď sa mi chce tlačiť. Našťastie boli bleskovo rýchli a na dve zatlačenia bola malá Adelka o 9:27 na svete. To bolo vlastne jediných pár minút bolesti, čo som mala, za čo som veľmi vďačná. Ako som zistila z pôrodopisu, v skutočnosti to bola len 1 minúta:) Keby sme šli odniesť deti, porodila by som v aute alebo na centrálnom príjme na chodbe…
ŠPECIÁLNE OPATRENIA V ČASE KORONAVÍRUSU
Kým manžel čakal na moju mamu, aby zobrala deti, už bolo po všetkom. Aj tak ho však nakoniec za mnou nepustili, lebo kvôli koronavírusu musia ženy rodiť bez sprievodnej osoby, čo na centrálnom príjme nevedeli. A navyše v rúšku. Neviem si predstaviť rodiť niekoľko hodín v rúšku. Veľmi zle sa v ňom dýcha aj bez kontrakcií. Bohužiaľ je to daň za dnešnú situáciu. Ochrana personálu, bábätiek aj žien je prvoradá. Čo ma však prekvapilo, personál pôrodnice si rúška objednáva po vlastnej osi cez iniciatívu “Kto pomôže Slovensku“…
Rúška sú povinné aj na oddelení šestonedelia, a to po celý čas okrem jedenia. Osobný kontakt je výrazne obmedzený. Bábätka ostávajú prevažne na izbe, mamičky idú na chodbu len po jedlo, personál chodí do izieb minimálne. Takže atmosféra na oddelení nie je taká družná ako som zažila v minulosti. Návštevy sú samozrejme zakázané už dlho. Sprievodné osoby zakázali len nedávno.
Jedinou výhodou v tejto situácii je, že púšťajú už po 72 hodinách, pokiaľ je všetko v poriadku. Dokonca aj po 48 hodinách, ako mňa, pokiaľ mamička chce, bábätko priberá a nemá žltačku ani iný problém. Na druhý deň sa len príde na pár minút na odber krvi z pätičky. Predsa len doma je doma – kľud, spánok a jedlo:) Špecifikum tohto obdobia pandémie je aj virtuálna prehliadka novorodenca pediatrom, keďže osobný kontakt sa obmedzuje len na absolútne nevyhnutné prípady.
TAJOMSTVO RÝCHLEHO A TAKMER BEZBOLESTNÉHO PÔRODU
Moja mamina ma v bolestiach rodila 24 hodín a rovnako aj môjho brata. Najprv som sa obávala, že ma čaká podobný priebeh. Našťastie všetky moje tri pôrody prebehli veľmi rýchlo (hoci ten posledný bol najrýchlejší) a až na pár posledných minút aj bezbolestne. Prvé dva s minimálnym poranením a tretí úplne bez zranenia, hoci Adelka sa narodila s mierami 3 730 g a 50 cm. Podľa pôrodopisu tak so mnou mali zdravotníci presne 4 minúty práce:)
Navyše som pri každom pôrode mala šťastie na veľmi príjemný a veselý personál v pôrodnici, na oddelení šestonedelia aj novorodeneckom. Som za prirodzené pôrody bez medicínskych zásahov, pokiaľ nie sú nevyhnutné a personál mi vždy vyšiel v ústrety, za čo som veľmi vďačná. Nezažila som žiadne hororové ani nepríjemné skúsenosti pri pôrode či po ňom, ktoré často počúvam z úst známych.
Uvažovala som nad tým, čím to všetko je a verím tomu, že je to vec vnútorného nastavenia sa. Najdôležitejšia je viera v samú seba a múdrosť svojho tela, dokonale zostrojeného prírodou, ktoré presne vie, ako sa postarať o nový život, ako priviesť bábätko na svet a ako sa o neho následne starať. Strach je síce prirodzený a netreba sa mu brániť, treba ho prijať, ale zároveň sa ním nedať prevalcovať. Už dlho sa vie, že pokiaľ sa žena necíti v bezpečí (t.j. bojí sa pôrodu, cudzieho nemocničného prostredia, cudzieho personálu), pôrod sa môže výrazne spomaliť až zastaviť a nastávajú komplikácie a zbytočné medicínske zásahy (napr. podanie oxytocínu na rozbehnutie pôrodu, ktorý ale veľmi zvyšuje bolestivosť kontrakcií). Príroda chcela, aby sa žena mala možnosť dostať medzitým do bezpečia.
Sila myšlienok je neuveriteľná. Pozitívne afirmácie a predstavy v súvislosti s blížiacim sa pôrodom mi zakaždým pomohli získať vieru, odvahu a najmä vnútorný pokoj až radosť z tejto udalosti. Pocit istoty a bezpečia, že všetko dopadne tak, ako má. Že pôrod je prirodzený a rýchly, pokiaľ sa mu žena „nebráni“.
Teraz to možno znie príliš ružovo. Pozitívne myslenie je úžasné. Ale, ako vo všetkých iných oblastiach, samo o sebe nie vždy stačí. Aj keď v tomto prípade by možno mohlo:) Väčšinou nič nepadá z neba a pre svoje sny a želania treba niečo spraviť. A často aj prekračovať svoje komfortné zóny. A niekedy nepomôže ani to a určité veci sa jednoducho stanú, pretože sa stať majú. V súvislosti s pôrodom však vie žene veľmi pomôcť dôkladná príprava na pôrod. Zistiť si, ako pôrod prebieha, s čím sa možno stretnúť. S množstvom informácií klesajú obavy a úzkosť. Žena sa cíti pripravená a pokojná.
Informácie možno nájsť v knihách alebo sa priamo pýtať doktorov. Ja osobne aj moje kamarátky nedáme dopustiť na knihu „Deväť mesiacov otázok a odpovedí“ od kolektívu autoriek Murkoffovej, Eisenbergovej a Hathawayovej. Je veľmi detailná a zodpovedá na každú moju otázku v súvislosti s tehotenstvom, pôrodom aj obdobím po pôrode.
ČÍM EŠTE PODPORIŤ ĽAHŠÍ PRIEBEH PÔRODU
Okrem počúvania nahrávok s pôrodnými afirmáciami, ktoré považujem za alfu a omegu, je veľmi dobré posilňovať svaly panvového dna. Čím bližšie k pôrodu, tým častejšie. Aspoň raz za pár dní pár minút denne. Dá sa to robiť kdekoľvek a kedykoľvek, napr. aj v aute, pri varení či pri státi v rade. Je vhodné z toho spraviť celoživotný návyk a nielen v čase tehotenstva a dokonca má pozitívny efekt aj u mužov. V každom prípade to veľmi oceníte pri tlačení.
Na stimuláciu maternice je skvelé popíjanie čaju z ostružiny malinovej a alchemilky posledný mesiac pred termínom pôrodu. Nie však skôr. Maternica tak pomaly trénuje a pri pôrode budú kontrakcie produktívnejšie. A teda pôrod rýchlejší.
Páči sa mi aj jedna babská rada, aby dieťa ľahšie vykĺzlo počas pôrodu, a to dávať si denne 1 – 2 polievkové lyžice drveného hnedého ľanu do vody, nápoja alebo rannej kaše ako ja. Prípadne piť odvar z ľanu. Osobne jedávam 2 polievkové lyžice mletého ľanu do kaše dennodenne už niekoľko rokov kvôli iným benefitom. A neviem, čo je na tejto rade pravdy, ale v každom prípade všetky moje tri baby skutočne vykĺzli veľmi ľahko, na 1 – 2 kontrakcie. A človek určite nič nepokazí tým, ak bude tieto semienka jesť dennodenne celý život a nielen počas tehotenstva.
Samozrejme pôrod je jednoduchší, ak je žena silná, zdravá a oddýchnutá. Je preto dobré pred pôrodom dostatočne spávať, kvalitne jesť a starať sa o seba a svoje zdravie. Zároveň je vhodné hýbať sa, a to nielen pred pôrodom, ale aj počas neho. Chodenie urýchľuje pôrod. Aj cesta autom po slovenských cestách vie proces celkom pekne urýchliť, čo sa mi potvrdilo už trikrát.
Som typ ženy, čo je takmer neustále v pohybe. Pri prvých dvoch pôrodoch sme sa sťahovali v poslednom trimestri, takže o pohyb nebola núdza vrátane nosenia väčších krabíc. Pri treťom sme sa už nesťahovali, zato som si užila tzv. syndróm hniezdenia – materinský inštinkt, ktorý „núti“ budúcu mamu všetko upratovať, čistiť a chystať výbavičku a izbu pre bábätko. Pár dní pred termínom som umyla všetky okná, ako sa odporúča na vyvolanie pôrodu, ale nepomohlo, a to ich máme riadne veľa.
A tak som si dva dni pred termínom poobede a večer stláčala akupresúrne body z čínskej medicíny, ktorú momentálne študujem v Prahe. Koho by to zaujímalo, sú to body ST36, LI4 a SP6 a dajú sa vyhľadať aj na internete. Okrem vyvolania pôrodu a jeho urýchlenia sú to silné imunostimulačné body a majú aj ďalšie prospešné účinky. Nesmú sa však stláčať počas tehotenstva rovnako ako väčšina iných bodov. Teda pokiaľ nimi žena nechce vyvolať pôrod.
Už v ten večer pred polnocou som začala cítiť silnejšie sťahy a tušila som, že je to „ono“. Prekvapila ma tá rýchlosť. Predpokladala som, že to bude trvať pár dní, čím som sa chcela vyhnúť vyvolávaniu pôrodu. Možno to bola zhoda okolností… Ale keďže som bola po celom dni vonku unavená, „dohodla som sa s bábätkom“, že ma nechá vyspať sa do rána:) Verím tomu, že dieťatko nás vníma a mnoho mamičiek komunikuje so svojimi deťmi v brušku.
Sťahy do pol hodiny prešli, vyspala som sa a ráno o 7:30 vstala s miernymi kontrakciami, ktoré po pol hodine prešli do silnejších rovnako ako tie z večera. Neboli však bolestivé, len nepríjemné, t.j. nedalo sa nevšímať si ich. Myslela som si, že mám ešte pár hodín času, ale intervaly sa veľmi rýchlo skracovali. A zvyšok príbehu už poznáte.
Existujú samozrejme aj ďalšie spôsoby pre jednoduchší pôrod ako masáž hrádze, cvičenie s pomôckou aniball či predpôrodné kurzy zamerané na nácvik dýchania a iné oblasti, ale nemám s tým osobnú skúsenosť. Ja som dýchala intuitívne a pri samotnom tlačení som vždy spolupracovala so zdravotníckym personálom, ktorý inštruoval, ako a kedy dýchať a kedy tlačiť, keďže v niektorej fáze by tlačenie mohlo spôsobiť zbytočné zranenie.
Ak by aj pôrod bol intenzívnejší alebo trval dlhšie, netreba sa tomu brániť. Aj tu sa dá využiť moja obľúbená myšlienka: „Ak nevieš zmeniť situáciu ani z nej odísť, existuje len jediná možnosť – zmeniť postoj k nej.“ Je veľmi dôležité, a na to bude upozorňovať aj personál pôrodnice, aby sa žena upokojila, uvoľnila, dýchala zhlboka a skúsila vnímať kontrakcie skôr ako vlny. Pričom každá ďalšia vlna ju bude unášať bližšie a bližšie k momentu, kedy bude môcť držať svoje bábätko. Pozitívny postoj a vedomie, že sa ten moment blíži, vedia podstatne znížiť vnímanie pocitu bolesti.
Svojím názorom sa samozrejme nechcem nikoho dotknúť. Nie je nikoho „chybou“, ak je pôrod ťažký. Nie sme Bohovia. Niekedy sa jednoducho stanú veci, ktoré sa majú stať a nepomôže nám vôbec nič a nedokážeme to ovplyvniť. Týmto článkom som len chcela ponúknuť svoje skúsenosti a rady k tomu, čo ovplyvniť vieme. Nech to už dopadne akokoľvek. Klobúk dolu pred všetkými ženami, ktoré zvládli ťažký pôrod a navyše mnohé z nich napriek tejto skúsenosti mali odvahu mať ďalšie dieťa.
Niektorí mi vravia, že moje pôrodné „zážitky“ sú pre nich povzbudením, že pôrod nemusí byť taký strašiak. Že to môže byť aj inak. Všetko je o vnútornom nastavení sa a o postoji. Želám si, aby zverejnenie tohto príbehu dodalo odvahu viacerým ženám veriť v samé seba, aby sa uvoľnili, boli vnútorne pokojné a ich pôrody boli krásnym, hoci intenzívnym zážitkom.